Akcia 9 – Devínske Karpaty

06. 05.2011 Piatok – Devínske Karpaty

No a je tu tretia dvojdňovka v krátkom čase a opäť s Janom Miklušákom. Myslím, že je to tak na hrane a potom si dáme pauzu cca na mesiac. Po plánovaní rôznych variant som nakoniec poprosil Miša Kašpera o malú službu. Z domu sme ráno vyrazili tak, že pred siedmou sme odstavili Svena na hraničnom prechode Bratislava – Petržalka – Berg.

Len čo sme sa pobalili, prifrčal Mišo. Ten nás zaviezol za 20,-€ do Vysokej pri Morave. Je pol ôsmej a my vyrážame okolo rieky Morava. Vlastne ideme po cyklotrase, ktorá vedie až pod Devín. Značka ide pár kilometrov po hrádzi a potom sa vracia cez Dolný les späť k Morave. Zo začiatku sme na chvíľu odbočili, no hneď sme to napravili. Záver Dolnomoravskej nivy sme ukončili prechodom cez kanál Malina, ktorý sa vlieva do Moravy. Prechádzame okolo Devínskeho jazera, kde sa opäť vyskytujú bunkre z prvej republiky. Trasa pokračuje popod železničný viadukt po ktorom rušajú vlaky do Rakúska a späť. Nasleduje Devínske alúvium Moravy končiace expozíciou na štátnej hranici. Tá obsahuje už tradičný, betónový bunker a zvyšky bývalej,   železnej opony. Konečne sme mali možnosť vidieť aspoň kúsok slávnej, železnej opony, podľa ktorej je vlastne nazvaná celá cyklotrasa od Brodského až po Devín. Keďže je čas obeda,  tak prechádzajúc cez Devínsku Novú Ves sme zapadli do prvej reštaurácie. Volá sa Rolando. Obedujeme držkový perkelt a dávame si aj po jednom obligátnom pivku. Potom ideme po prvej pešej, turistickej značke od Bielych Karpát. Je to modrá značka, ktorá nás vedie cez Sandberg popod Devínsku Kobylu až pod hrad Devín. Sú z nej perfektné výhľady na rakúske pohraničie. Potom vybiehame na hrad. Vstupné je 3 € a hrad je veľmi slušne porobený. Bol som tu pred 19 rokmi s otcom a nebohým Vladom Sauchom takmer presne na deň 8.mája. Vtedy som z Vladom musel preskočiť bránu a ani foto sme nespravili. Akurát sme sa úchytkom pokochali výhľadmi. Dnes som si to vynahradil a fotím o dušu. Je nádherné, slnečné počasie a tak fotky sú výborné. Späť k sútoku Moravy a Dunaja, opäť fotenie a šlapeme ďalej. Ideme nepríjemným úsekom. Je to úzka asfaltka a mrdnutí paštikári jazdia ozaj nadivoko. Chceme sa tomu vyhnúť a tak sme sa prepašovali cez uzavretý prechod Karloveského ramena na Sihoť. Aj vďaka tomu, že rameno je teraz skoro úplne vyschnuté. Nevedomky prechádzame krížom cezeň a je nám divné, že je tam akýsi priveľký kľud. Potom zisťujeme, že je to prísne chránená oblasť. Je to vodárenské múzeum kvôli veľkému množstvu vŕtaných a kopaných studní. Je to taktiež poľovný revír. To sa dozvedáme od ochranky, cez ktorú sme boli nútení prejsť na druhej strane ostrova. Tam totiž cez rameno prechádza most do Karlovej Vsi. Ochrankárovi sme strčili hraničiarske vizitky a jedného Jaskyniara. Hneď bol spokojnejší. Pokračujeme okolo ramena až k napojeniu späť na Dunaj. Tu sa občerstvujeme čapovanou kofolou, odfukujeme a potom prichádzame k mostu Lafranconi. Prechádzame cez Dunaj a po hrádzi sa približujeme k dnešnému cieľu. Kúsok pred hranicou sa stretávame s Tomášom Masárom, ktorý ide na bicykli z práce. Kuká na nás ako na zjavenie a v podstate aj my na neho. Potom mi to doplo. Predsa býva v Bergu a tak na tom nie je nič čudné. Prehodili sme pár slov a po chvíli prichádzame k autu na hranici. Štartujeme a valíme do Kittsee. Po ceste ešte zastávka u Tomáša a konečne prichádzame ku gasthausu Leban. Sprcha, večera a veget pri hokeji. Po tretej tretine odchádzame znechutení spať. Sú MS v hokeji u nás na Slovensku a náš hokej to riadne mrví. Prehrali sme 2:3 s Čechmi a tak si ideme radšej ľahnúť. Dnes sme prešli cca 33 km.

07.05.2011 Sobota Podunajsko

Vstávame o pol siedmej. Páchame hygienu a potom celí doboľavení schádzame dole do jedálne. Veci máme už pobalené a rovno ich dávame do auta. Absolvujeme raňajky formou švédskeho stola. Jano to zažíva prvý raz a tak kuká ako bača do Tuzexu. Pri platení ma zaskočila jedna „drobnosť“. Včera som asi zle pochopil pri rezervácii cenu za ubytovanie. Myslel som, že dvojposteľová izba stojí 34 € a pritom to bola cena za jedno lôžko. Nič to. Preglgol som a mám aspoň poučenie do budúcna. Napriek tomu sme sa tu výborne cítili. Od obsluhy /večer bola po slovensky/ až po perfektnú kuchyňu. Cestou na prechod sme sa zastavili ešte v miestnej Bille a nakúpili sme si tekutiny na dnešný deň. Po ceste moc príležitostí nebude. Auto nechávame na tom istom  mieste ako včera. Vyrážame o štvrť na deväť. Chvíľu sa moceme a keď nachádzame prvý hraničný pätník, púšťame sa ďalej. Dnes slnko praží o trochu viac ako včera a tak ideme hneď do tričiek. Nohy máme ako drevené a prakticky tretia dvojdňovka za sebou je už cítiť. Po dneskajšku budeme mať v nohách okolo 150 km a to väčšinou po asfalte. Cikcakovito postupujeme po zvláštne lomenej hranici. Potom ideme chvíľu popri železnici. Tá sa v mieste stanice Kittsee dotýka chvíľu hranice. Pár metrov na to sa lomíme na cestu a ideme po malom cestnom prechode Jarovce – Kittsee. Chvíľu ideme poliami a nasleduje diaľničný prechod Jarovce – Kittsee. Tu je hustá premávka a tak len pár fotiek a rýchlo šlapeme ďalej. Nejdeme všade otrocky po hranici a tak niektoré časti, ktoré su vysunuté do Rakúska vo forme štvorcov a trojuholníkov, ideme  jednoducho  skratkami. Takto sme sa prebojovali cez prvé lány Podunajskej nivy. Prechádzame vlastne popod Jarovce a Rusovce. Kopírujeme zo vzdialenosti cca jedného kilometra diaľnicu, vedúcu do Maďarska. Mechanicky kráčame po asfaltovej cestičke a sem tam nás minie párik cyklistov. Občas zaregistrujeme medzi lánmi poľné zajace. Pár metrov od nás nám jeden párik predvádza zvláštnu formu súboja. A možno je to len milostná hra, kto vie…. Spod nôh mi vyletela prepelica a ja som si skoro cvrkol. Aj v tomto relatívne nezaujímavom prdelove sa dá objaviť veľa drobných krás. Konečne sa blížime k tretiemu trojmedziu od štartu. Dvíha sa aj vietor, ktorý nás zdravo prefukuje. Zrazu stojíme na rakúsko slovensko maďarskom trojmedzí a sme štastní. Ďalšia etapa je zvládnutá. Zároveň sme obklopení sochárskou galériou v prírode. Evidentne sa o ňu nikto nestará ale tým sa zase vytvára určitá patina tohto zvláštneho miesta. Fotíme sa a aj spolu s mladými chlapcami. Tí sa dovalili na bicykloch spolu so svojím učiteľom Františkom Chudobom. Sú to chlapci zo Šamorína. Rakúske hranice sú za nami a my absolvujeme prvé metre po maďarsko slovenskej hranici. Volám taxík z Bratislavy a kým prídeme na diaľničný prechod Bratislava – Rusovce – Rajka, akurát prichádza. Odtiaľ nás vezie ku autu a my o tretej hodine po obede vyrážame smerom domov. Včera sme síce sľúbili Tomášovi, že zbehneme ešte k nemu do Bergu, ale sme ukoňovaní a už sa tešíme domov.
V piatok ráno mi Michal daroval krokomer/dostal vo firme dva/ a tak sme merali. V piatok 46 465 a dnes 25 663 krokov. Priemerná dĺžka ľudského kroku je 0,65m. My sme si odhadli, že náš priemerný krok má určite 0,7m a tak v piatok sme prešli 32,5km a dnes 18km. Osobne si myslím, že aj viac, ale cez 50km to bolo určite. Podľa Wikipédia je za nami hranica s Českom/251,8km/ a Rakúskom/107,1km/,  spolu v dĺžke 358,9km. Čaká nás najdlhšia s Maďarskom v dĺžke 654,8km. Až teraz ma to začína naozaj baviť. Takže nabudúce…..



Nie je možné pridávať komentáre.