Akcia 8 – Dolnomoravská Niva
28. 04.2011 Štvrtok – Dolnomoravská niva
Keďže Jano Miklušák dostal chuť na chodenie po hraniciach a neprechádza ho to, patrične to využívam. Ženie ma do ďalšej dvojdňovky a ja súhlasím. Chce ísť už vo štvrtok, tak ideme vo štvrtok. Ráno vyrážame z Vrútok o piatej a navigácia nás ženie cez Bratislavu do Vysokej pri Morave.
Tu nechávame Svena a čakáme na dopredu objednaný taxík z Malaciek. Ten nás vezie na prechod do Brodského, kde sme posledne skončili. Tu sme sa ešte dobalili a o 9.30 vyrážame. Ideme najprv zhruba 10 km po cyklotrase až po odbočku na Hohenau. Zhruba po 6 km križujeme riečku Myjava a po ďalších 2 km odbočujeme k betónovým bunkrom, ktoré nás budú fakticky sprevádzať po hrádzi celé dva dni. Ten prvý som komplet presliedil a aj nafotil. Hneď od neho sme sa oblúkom presunuli na ďalšie trojmedzie na tejto hraničiarskej akcii. Po poľsko slovensko českom sme sa ocitli na rakúsko slovensko českom a tým som slávnostne ukončil česko slovenskú hranicu. Sledujeme sútok Dyje a Moravy a sme spokojní. Fotíme a potom pauzujeme pri malom občerstvení. Späť na hrádzu sa vraciame oblúkom opačnou stranou. Dostávame sa k spomínanej odbočke a pokračujeme po hrádzi ďalej. Cyklocesta odbočuje doľava na Moravský Svätý Ján. Teraz nasleduje monotónne šlapanie po hrádzi až po odbočku na Gajary, cieľa dnešnej etapy. Monotónnosť je prerušená buď bocianím hniezdom alebo preletom vzácneho orliaka morského. Križujeme aj Malolevársky kanál a riečku Rudava. Napokon uťahaní ako kone sme sa okolo pol šiestej doplazili do Gajár a ubytovali sa. Mali sme dohodnutú ubytovňu Záhoran a boli sme milo prekvapení. Za 5 € na osobu sme spali v slušnom a čistom prostredí. Sprcha a dobrá večera v miestnej reštaurácii pri hokejbalovom štadióne bola odmenou za dnešný výkon. Spať sme išli okolo pol deviatej.
29.04.2011 Piatok
Ráno sa zobúdzame pomerne dobre vyspatí. V noci bolo ticho ako v hrobe a po večernom daždi sa príjemne ochladil vzduch a tak sa výborne spalo. Zbalili sme sa, zobli nejakú sladkosť a pomaly si rozhýbali stvrdnuté svalstvo na nohách. Chvíľu sa moceme po obci. Jano zháňa svoje obligátne razítka a ja fotím. Potom sa vraciame späť okolo ubytovne a o pol ôsmej vyrážame z obce. Vraciame sa späť na hrádzu a pokračujeme v smere juho západ. Zhruba 10 km a dostávame sa do dedinky Suchohrad. Tu chvíľu pauzujeme a po nákupe v miestnych potravinách výdatne desiatujeme. Potom ďalšie 3 km a ocitáme sa v Záhorskej Vsi. Tu dosahujeme najzápadnejší cíp Slovenskej republiky. Všetci to vedia, ale nie je to nijako vyznačené. Škoda. Poobzerali sme si kompu cez Moravu do Angernu a pokračujeme po hrádzi. Je teplo a dnes na nás miestami útočia aj prvé tohtoročné komáre. Dostávame sa do oblasti Horného lesa a konečne po nekonečnom šlapaní sa objavuje na obzore kostolná veža z Vysokej. O pol tretej sme dokrivkali ku kostolu, kde máme Svena a s obrovskou úľavou zhadzujem moje kotníkové botky. Sú síce výborné, ale po 50 km ich mám tak akurát dosť. Dávam si sandále a štartujeme smer domov. Navigácia ukazuje 263 km do Vrútok. Zatiaľ je to autom najväčšia vzdialenosť pri týchto presunoch. Jano chce na ďalšiu dvojdňovku za týždeň, tak uvidíme….
