Okolo Slovenska

28. 10. 2010 Štvrtok – Biele Karpaty IV.

Rozhodol som sa, že konečne dorazím tie Biele Karpaty do konca. Ráno, keď som rozdelil prácu na firme, som vyrazil na Svenovi na miesto, kde som posledne skončil – prechod Vrbovce. Za päť pol jedenástej vyrážam po červenej značke do sedla Tri kamene. Tu v jednej červenej značke je zlúčená cesta M.Kudeříkové a Záhorácka magistrála.

V jednej mape sú cesty osobitne, v druhej sú spolu. Celkovo sú časy na značkách divoké a rozporuplné. Evidentne to riešil človek, ktorý nemal ani páru o turistickom značení. Do sedla Tri kamene som prišiel za 1hod 15min. A to som sa neflákal. Bolo písané 50 min. Takže spoliehať sa na časy zo smerovníkov určite neodporúčam. To, že už chodím na tieto akcie sám, ani nejdem komentovať.
Proste je to tak. Zo sedla ide červená hranica na vrch Kobyla. Slovenská strana je obrábaná a moravská zarastená. Pred sedlom to však bolo naopak. Z týchto kopaníc sú slušné výhľady na predošlé úseky, ktoré som prešiel. Zoomom som si priblížil Veľkú Javorinu, ktorá je už riadne ďaleko. Blížiac sa ku Trom kopcom opúšťam na nejaký čas hranicu. Keď som sa priblížil nad samotu U Chalupov, opustil som aj červenú značku a pustil sa na vrch Žalostiná. Je to najyšší vrch v okolí a už z diaľky vidno vyhliadkovú vežu. Je nádherné jesenné počasie a tak sa oplatí na tento neznačený kopec vyliezť. Pripomína mi Ploskú.
Tá je tiež tiahla, tiež takto trávou zarastená a samotný vrchol sa vynorí až tesne pred jeho dosiahnutím. Vyhliadka je z dreva, meria cca 6m a bola postavená minulý rok v lete. Je síce krásne, ale sústavne pofukuje už chladný vetrík. Nie je čas na nejaké dlhé vysedávanie. Zobol som trochu jedla a zapil ešte stále teplým čajom. Pofotil som výhľady a zo Žalostinej sa spúšťam k samote Vývoz. Tu sa napájam na modrú značku a po nej prechádzam cez samoty až do Vrboviec. Odtiaľ ma berie taxi z Myjavy a vezie k autu na žel. stanicu Vrbovce.

29.10.2010 Piatok

Po vyspatí sa na turistickej ubytovni v Myjave a vybavení si pár vecí pre firmu som sa vrátil na miesto činu. Autom som sa doviezol k samote Vývoz pod Žalostinou. Opäť pred pol jedenástou vyrážam po modrej značke späť ku hranici. Za desať minút som pri smerovníku Kňažské hory. Odtiaľ pokračujem po červenej hranici ďalej. Hranicu lemuje plot obory Radějov. Sprevádza ma prakticky až na Tlstú horu, kde červená značka opúšťa hranicu a pokračuje na Čupy. Predtým som ešte musel prejsť Osypné hory, Zrubenec a Machnáč. V okolí Zrubenca som stretol troch mladých poľovníkov. Boli na obchôdzke. Prehodil som s nimi pár slov a pokračujem ďalej. Kúsok za Machnáčom som našiel turistické značenie z roku 1971.
Je v perfektnom stave. Asi preto, že je to dosť odľahlé miesto pre prípadných vandalov. Konečne som došiel na Kovaľovské lúky. Odtiaľ je to kúsok na Čupy. Tu sa prezliekam do suchého a dopĺňam tekutiny. Zároveň aj opúšťam červenú značku a púšťam sa po zeleno žltej. Po tejto žltej značke cez Čupy som išiel minulý rok v lete na zraze turistov pri Kunovskej priehrade.
Prešiel som okolo poľovníckej chaty k smerovníku Kamenná búda. Tu sa delí značenie a ja idem po zelenej značke. Cez Hrubý Rink a Malý Rink sa blížim k poľovníckej chate Fráterka. Tu nastáva posledná zmena značenia. Prechádzam na modrú značku, ktorá ma privádza k záveru dnešnej túry. Je to Zlatnícka dolina a je pomaly trištvrte na dve. Pred reštauráciou Skalická koliba čakám na taxi zo Skalice. Prichádza za pár minút a vezie ma ku autu pod Žalostinou. Štartujem navigáciu a naskakuje mi údaj 166 km do Vrútok. Pomaly ale isto sa vzďaľujem od domu. Ak všetko dobre pôjde, tak do konca roku chcem dokončiť česko slovenskú hranicu.