Akcia 11 – Podunajsko III.
21. 07.2011 Štvrtok – Podunajsko III.
A je tu ďalšia etapa anabázy Okolo Slovenska. Ráno okolo pol tretej ku mne prisadá Janko Miklušák a Sven nás opäť unáša letnou nocou. Po dlhej dobe už nejdeme na Bratislavu ale troška východnejšie. Náš dnešný cieľ je Komárno.
Ráno prichádzame do Komárna už v stálom a hustom daždi. Svena nechávame pred penziónom Litovel a obliekame sa do daždivého počasia. Po chvíli prichádza taxík a vezie nás do Sapu, kde sme skončili naposledy. Cca päť minút pred siedmou vyrážame v hustom daždi a vetre. Takéto počasie nás sprevádzalo celý celučičký deň až do Komárna. Opisovať túto akciu v tomto hnusnom počasí nie je moc náročné. Zastávky sme si urobili v Medveďove, Klížskej Nemej a Veľkom Léli. Všade sme si paradoxne dali čaj na zohriatie a snažili sa trošku obsušiť. Pripadali sme si ako na tatranských chatách. Sme mokrí a riadne vyfúkaní. Vo Veľkom Léli sa Jančimu pokazila noha a tak ja vyrážam rýchlejším krokom okolo Novej Stráže až do Komárna. Je pár minút po šiestej hodine, keď vstupujem do penziónu Litovel. Konečne! V nohách mám vyše 40 km a som mokrý a prefúkaný. Dávam sprchu a čakám na Jančiho. Ten dokrivkal zhruba hodinu po mne. Dali sme si večeru v Pube Litovel a totálne unavení sme zaľahli. Krokomer pri hoteli zastal na hodnote 57 900/43km/.
22.07.2011 Piatok
Vstávame dobre vyspatí, no rozbití na kašu. Po rozkývaní sa, schádzame dolu a dávame si hotelové raňajky za 2 €. Potom sme vykrivkali z hotela a pustili sa ďalej. Jano po pár metroch vyhlásil, že dnes to určite nezvládne. Aspoň so mňou prekrivkal k sútoku Váhu a Dunaja. Prešli sme cez celé mesto, most cez Váh až k sútoku týchto dvoch riek. Tu sme urobili posledné foto a ja som sa pustil ďalej. Janči sa vrátil do Komárna a ja som si povedal, že pokiaľ nebude pršať, skúsim potiahnuť až po naplánované Kravany. Je komplet zamračené nebo ale zatiaľ neprší. Prešmatlal som sa k pozostatkom základov tábora po rímskych légiach zo začiatku 1.tisícročia, s názvom Kelemantia. Potom som pokračoval popod Ižu až do Patiniec. Pár sto metrov pred Patincami začalo prudko pršať a tak som zmoknutý dobehol do miestneho hostinca Patika. Tu som aplikoval dve kofoly s fernetom a čakal na lepšie počasie. Po hodine som chcel pokračovať, no opäť prudký lejak ma tak vytočil, že som to na dnes zabalil. Najbližším autobusom som sa vrátil do Komárna. Spolu s Janom sme pochodili historické centrum a spravili sme si relaxačný a ozdravovací večer. Bilancia dnešného dňa? Krokomer dnes zastal na hodnote niečo cez 23 000 krokov /17km/. Čiže som absolvoval niečo cez polovicu plánovanej trasy. Zajtra sa uvidí čo ďalej. Ak bude liať, tak to zabalíme, ak nie, pokračujeme.
23.07.2011 Sobota
Vďaka včerajšiemu počasiu sme si veľmi slušne oddýchli. Spali sme síce menej /čumeli sme do bedne/ ale zato sme viac relaxovali. Svaly mám síce stuhnuté ale oproti včerajšku som v pohode. Ráno sa nám nechcelo čakať na raňajky o ôsmej/lebo je sobota/ a tak sme chceli vyraziť. Niečo po siedmej sme nasadli do Svena a naštartoval som. Zistil som, že mám vzadu zapečené brzdové platničky. Kým sme problém vyriešili a závadu odstránili, prešla hodina a tak sme hotelové raňajky stihli v pohode. Rozlúčili sme sa z hotelom kajakára Juraja Baču a švihali sme do Patiniec, kde som včera skončil. Niečo pred deviatou sme vyrazili ďalej v smere Kravany. Počasie je zatiaľ najlepšie za tieto tri dni. Je síce mierne zamračené ale teplo. Na konci Patiniec sa napájame na hrádzu a cupkáme ďalej. Janovi oddych veľmi prospel, no napriek tomu zatína zuby. Je však pevne rozhodnutý, že do Kravian určite vydrží. Prechádzame do Žitavy, kde je hrádza načas prerušená, lebo breh je dostatočne vysoký. Uprostred Žitavy sa občerstvujeme kofolou a sladkosťami z miestnych potravín. Začal opäť padať jemný dáždik. Je však tak jemný, že pôsobí skôr osviežujúco a tak sa neobťažujem vyťahovaním pršiplášťa. Zo Žitavy sme plynulo prešli po asfaltke do Radvane nad Dunajom. Za Radvaňou sme prešli k Čárde Moča a tu mi svitlo, že sme sa tu boli najesť pred dvoma rokmi s Luckou a deťmi, keď sme boli na dovolenke v Štúrove. Dal som si opäť haláslé a opäť ma nesklamali. Boli výborné. Jano sfúkol guláš a bežal ďalej. Pokračovali sme už zase po hrádzi okolo Moče až do Kravian nad Dunajom. Tu sme to definitívne zabalili. Chceme už ísť domov, zosilnel dážď a aj Janovi sa začína tvár opäť kriviť od bolesti. Krokomer zastal na čísle 16 200 /12km/. Zvyšok plánovanej trasy sme jednoducho pre nepriazeň počasia za tieto tri dni nestihli. Keby som sa moc nasral, tak by som to možno stihol. Ale to pravdepodobne len na úkor zdravia a to mi po skúsenosti z jesene za to naozaj nestojí. Takže šup šup domov, oddýchnuť si a v auguste ideme na ďalšiu etapu. Už sa teším…
