Okolo Slovenska

24.05.2013 Piatok – Ľubovnianska vrchovina – Kurčínska Magura


Tri týždne ubehli ako voda a my opäť stojíme v Kurovskom sedle. A opäť v rovnakom zložení. Len tá predpoveď počasia nám láme chlpy. Na dôvažok som včera sedel dlho do noci s návštevou a tak som maximálne nevyspatý, lebo sme vyrážali z Martina ráno tesne po štvrtej hodine. V sedle sme o štvrť na osem a vystupujeme do chladného a neprívetivého počasia.

Panuje nízka oblačnosť a je 8°C. Presne o pol ôsmej vyrážame za sústavného mrholenia. Jožko odchádza ne Svenovi a vyzdvihne nás až poobede v Legnave. Aj keď sme dúfali, že toto mrholenie prestane, neprestalo. Na druhej strane sme radi, že ostalo len pri mrholení a nespustil sa ozajstný dážď. Za hodinu dvadsať sme dosiahli prvý vrchol, kde sa nachádzal smerovník. Je to vrchol Pusta, spod ktorého pramení na poľskej strane rovnomenný potok. Pred kótou Kráľová studňa sme vyšli o 9.30 z lesa, kde sme sa s Jančim občerstvili a prezliekli sa do suchého. Miro už tradične cvála v predstihu. Ďalej trasa pokračovala lúkami a tu sme sa vo vysokej tráve zasekali. Stratili sme časový náskok, ktorý sme dovtedy získali. Okrem toho sme riadne mokrí. Keď sme sa vymotali a po menších zaváhaniach prišli na Kráľovu studňu, je pol jedenástej. Na Kráľovej studni je 13 m vysoká, z dreva postavená, turistická vyhliadka, postavená pred necelými dvoma rokmi. Ani sa hore nepechoríme. Je hmla a výhľady žiadne. Pár fotiek a ťaháme ďalej. O 11.45 schádzame do dedinky Obručné. Tu si dávame pauzu a v miestnom obchodíku, ktorý je zároveň aj krčmička si dávame pivo. Ja som si pridal aj čaj, lebo je naozaj surovo. Popri tom si samozrejme aj zajedáme. O pol jednej sa poberáme ďalej. Čaká nás nepríjemný asfaltový úsek cez Ruskú Voľu a Čirč až do Andrejovky. Trvá nám to hodinu a pol, pričom prichádzame do styku s riekou Poprad. Pred Andrejovkou prechádzame cez Poprad po miestnom moste pre peších, ktorý je naozaj v dezolátnom stave. Tým sme sa trochu odklonili od hranice, ale podľa pravidiel využívame turistický chodník v blízkosti hraníc, ktorý nás vedie modrou značkou až na vrchol Kurčínskej Magury, dnešný najvyšší bod. Ten sa nachádza naozaj len pár metrov od hraníc. Výstup však nie je taký jednoduchý. Miestny občan nás poslal trochu iným smerom, no včas sme sa spamätali a po chvíli sme sa napojili späť na modrý chodník. Na Kurčínskej Magure som bol pred vyše 23 rokmi s Milanom Pilarčíkom a Václavom Sumkom. Bolo to v novembri a bola riadna zima. Šli sme z Orlova do Čirču. Teraz ideme opačne, no schádzame do Legnavy stále po modrej. Zostup do Legnavy nás vedie cez krásne čučoriednisko, len to mokro nás štve. Na to sa nedá zvyknúť. Tlačí aj morál na bod mrazu. Totálne premočení vchádzame o pol piatej do Legnavy, kde nás čaká Jožko Minárik na mojom Svenovi. Odchádzame do Starej Ľubovne, kde máme základňu v požičanom byte od Hanky Fischerovej. Páchame hygienu a konečne sme sa prezuli/a to hlavne/ do suchého. Mokro v topánkach je najväčší nepriateľ na trekoch. Večer sme sa prešli do centra a v reštaurácii Kolkáreň sme sa najedli a potom sa presunuli späť na základňu. Veľmi skoro sme odpadli do hajan.

25.05.2013 Sobota – Sulín

Ráno, dobre vyspatí, sa s veľkými predsavzatiami vraciame späť do Legnavy. Dnešný plán je dostať sa do Litmanovej. Pri príchode na štart nás na malú chvíľku okuklo slniečko, no veľmi rýchlo zmizlo. Až po Mníšek nad Popradom pôjdeme po asfaltovej ceste a budeme kopírovať meander rieky Poprad, ktorou ide hranica. Po menších prípravách ešte kážeme Jožkovi, nech naberie do fliaš minerálnu vodu Sulínka. Je 7.10 a my začíname kráčať z Legnavy. Som naľahko. Nesiem iba malý ruksak, v ktorom mám trocha vody, tričko na prezlečenie a čierny pánsky dáždnik, aký mal pán Tau. Kým sme stihli prísť do Malého Lipníka, spustil sa dážď a ja som dáždnik otvoril a s malými prestávkami ho v Mníšku zatvoril. Dážď je iba trochu väčší ako včera, ale stačí aby nám opäť pokazil náladu. V Lipníku prekračujeme mostom rovnomenný potok a stáčame sa prudko doprava o 180°. Tu sa cesta začína dvíhať a až po prameň Sulínky sa kúsok odkláňa od Popradu a tým aj od hranice. Zhruba v polovici sa cesta preklápa a v serpentínach klesá k prameňu a tým aj k Popradu. V týchto miestach sa zároveň spúšťa na cestu aj červená turistická značka z hrebeňa Sliboňa, ktorá končí pri Sulínskom prameni. Tu zároveň začína modrá značka. Tá nás sprevádza až do Mníška. Pri prameni sme sa občerstvili a pokračujeme. Za ďalším tiahlym meandrom sa objavuje Malý Sulín. Tu nás čaká Miro a krátku pauzu sme si vyplnili pivkom. Ja som si dal radlera. V tejto zime je aj to odvaha. Asi po kilometri sa prechodom cez Sulínsky potok dotýkame okraja Veľkého Sulína a opäť to stáčame doprava, tentoraz o 90°. Ak bola predtým cesta úzka, teraz sa zužuje ešte viac a dve autá sa tu určite neobídu. Miestami je cesta vzdialená od rieky Poprad zhruba 1m. Míňame kaplnku vo svahu pri ceste a vstupujeme do dedinky Závodie. Hneď za ňou končí asfalt a cesta sa mení na poľnú. Po necelých 3 km sa cesta mení na asfaltovú až v Medzibrodí. Hneď za Medzibrodím voláme Jožkovi, ktorý šiel obzrieť do Poľska mestečka Piwniczna a Łomnica Zdrój. Stále v daždi prechádzame cez Kače a pomaly sa blížime k Mníšku nad Popradom. Do Mníška sme dorazili tesne pred dvanástou hodinou a keď sme zastali pri miestnych potravinách zasvietilo slnko. Nohy máme rozbité z takmer päť hodinového pochodu po asfalte. Pomyslenie, že do Litmanovej nás čaká ešte ďalších päť hodín, sme v takomto stave odmietli. Sadáme do Svena a odchádzame do Ľubovne. Po ceste ešte stojíme v Hraničnom, kde obzeráme miestny drevený kostolík. Po príchode na byt sa opakuje tradičný rituál páchania hygieny s jedným rozdielom. Sme síce unavení, ale nie natoľko, aby sme nemohli ísť na Ľubovniansky hrad. Bol som pri ňom pred dvadsiatimi rokmi a vtedy to bola ruina. Teraz po prehliadke je to krásna a upravená ruina s mnohými expozíciami. Sme spokojní a opäť večer líhame ako v kolkárni. Padáme do postelí…

26.05.2013 Nedeľa – Eliášovka

Do posledného rána vstávame s tým, že podľa predpovede má pršať. Neprší a tak raňajky, upratanie a zbalenie nám trvá krátko. Odchádzame a v Mníšku sme pred trištvrte na sedem. Rýchly výpad k hranici za Mníškom a do Svena sme naložili odlomený hraničný pätník, ktorý sme si vyhliadli už včera na obed. Je to trofej, po ktorej som pásol od samého začiatku prechodu okolo Slovenska. Niekto bude možno namietať, že to nie je správne. A je správne, že komplet celá hranica okolo Slovenska pomaly chradne a pustne? Kompetentní kašlú na tento základný atribút štátu. Hranica má byť jasná, zrozumiteľná a nie desiatky zničených a polámaných pätníkov, ktoré sme za tých vyše tisíc km našli. U mňa bude mať tento mini kúsok štátnej hranice čestné miesto a dobre bude oň postarané.

Vraciame sa späť do Mníška k hraničnému prechodu na štátnej ceste do Poľska. Tu nás Jožko opúšťa a my o 6.45 vyrážame strmo po hranici. Čaká nás hneď 225 metrové prevýšenie na Krčmársku horu. Na tej sme za 20 minút a potom tiahlym hrebeňom po lúkach a lesoch postupujeme ďalej. Čakali sme rozhodne tvrdšie podmienky. Keby nebolo zapršaných lúk, tak by to bolo super. Trávnaté lúky nás opäť zmáčali. Presne za hodinu od výstupu sme sa napojili na poľský zeleno značený hraničný chodník. Je to vlastne aj cyklo cesta a tak je perfektne vyjazdený. Zatiaľ sme spokojní, dokonca aj slnko vykúka a tak ukrajujeme meter za metrom. Prostredie je nádherné a ranné hmly, prevaľujúce sa po sýto zelených kopcoch, tento dojem len umocňujú. Presne o 9.00 sa dostávame sa na najvyšší bod trojdňovky, Eliášovku a dažďu už visia nohy. O 9.45 sa spustil riadny a vytrvalý dážď a ten nás už neopustil až do konca. Je 8°C a ľadový dážď nás ženie dopredu. Usadlosť Obidza sme len prebehli a zo zelenej sme sa prepli na modrú značku. V sedle Rozdiel sme o 11.00 a našli sme tu taký svinčík po Poliakoch, že sme naozaj znechutení. Rýchle foto v daždi a schádzame po žltej značke do Litmanovej. Na koniec Litmanovej pri lyžiarskych vlekoch sme pred trištvrte na dvanásť, čiže za päť hodín od rána. Skáčeme do auta a do suchého sa dávame až na pumpe v Starej Ľubovni. Odtiaľ už rovno domov. Dážď ustal až v Kežmarku. Za tri týždne by sme sa mali vrátiť a pokračovať……