Akcia 3 – Biele Karpaty I.
17.07.2010 Sobota – Biele Karpaty
Po vyše dvoch rokoch všemožných aktivít som konečne urobil radikálny krok a zohnal som na pokračovanie /konečne!/ mojej okolo slovenskej anabázy suputnika. Ivo Hauptvógel sa nechal nadchnúť a po pár spolu absolvovaných túrach sa odhodlal na dvojdňovku so mnou. Ráno v kľude a bez náhlenia sme sa pobalili a na Svenovi sa vybrali k dnešnej etape.
Najprv sme šli do Lednického Rovného, kde som vyzdvihol môjho strýka Milana. Ten nás odviezol do štartu dnešnej túry. Je to Lysá pod Makytou, časť Dešná. Tu sme pre vyše dvoma rokmi skončili s Mirom Jurečkom a tak dnes sa nám patrí pokračovať práve z tohto miesta. Je riadny úpek a my o 11.10 vyrážame vpred.
V smere na Rôtov sa po chvíli dostávame k prvému hraničnému pätníku. Dávame na chvíľu pauzu a striekame sa Predátorom, prostriedkom proti dotieravému hmyzu. Na chvíľku to aj zaberá, no kvantá rôzneho hmyzu nás aj tak stále okupujú. Nasledujú divoké prevýšenia a rôzne terény až k bývalému hraničnému priechodu Lysá pod Makytou – Střelná. Tu sme sa v bistre Hranice osviežili dvoma pivami a chvíľu šliapeme po asfaltke do Střelnej. Je neuveriteľný úpek a tak pivá sa z nás vyparili ako ranná rosa pri poludňajšom slnku.
V Střelnej sme neodolali a padli ďalšie dve. Potom vyrážame po červenej značke z Lyského priesmyku v smere Končitá. Kým sme došli do pásma lesa efekt vyparenia sa zopakoval. Ďalej sa prelievame už len čistou vodičkou. Na Končitej sme si na chvíľu schrupli a potom si dali obedo večeru. V tom teple nám moc neberie, ale keďže šliapeme jesť niečo musíme. Odtiaľ sa spúšťame k smerovníku Požár blízko Sokolskej chaty.
Nasleduje už len prehup k vyhliadke Lazy a tu objavujeme perfektné miesto na prespatie. Je to malinká chatka 20 metrov pod hrebeňom s veľmi dôležitou vecou. Na nej bola nalepená veranda, kde sme sa mohli pomerne slušne vyspať. K prítomnému majiteľovi chatky sme sa opatrne priblížili. Po diplomatickom príhovore som pána Fojtíka tak vyšantil, že ma odviezol svojím autom do Nadašovej Lhoty. Tu som kúpil pre nás po dve Plzne a ešte mi dal aj vodu z domu. Potom ma chlap hodil naspäť do sedla. Bol som mu naozaj povďačný a chcel som mu dať 100,- Kč. Skoro s urazil a tak som mu úprimne poďakoval a s príjemne štrkotajúcim ruksakom som sa blížil späť k Ivanovi. Bolo treba sa vrátiť cca 600 m. Pripravili sme si pelechy na prespatie a zahrali sme si „antické divadlo“.
Musel to byť pohľad pre bohov. Dvaja skoro nahí chlapi sedia na vyhriatej skale pred chatkou, kochajú sa výhľadom do údolia a popíjajú vychladenú Plzeň. Do toho cvrčky hrali svoj rock and roll a horúci vzduch zvestoval kvalitnú nočnú búrku. Občas z údolia doletel zablúdený útržok zvuku civilizácie, ktorý nám pripomenul, že nie sme v až takej divočine. Po zotmení si líhame a vzápätí sa dvíha vetrisko, ktorý po zhruba hodine nahradil riadny lejak. Noc bola tvrdá a drsná ako dosky na ktorých sme spali. Raz darmo, karimatka nahradí posteľ naozaj len symbolicky. Hlavné je však to, že sme spali v suchu.
18.07.2010 Nedeľa
Ráno je príjemne chladné a hmlisté. V noci sa vyhrmelo a vypršalo. Postupne sme sa poskladali z polohy rozkopaného stolárskeho metra do normálu. Keď sme nadobudli koordinované pohyby, bolo všetko o.k. Bez náhlenia sme sa pobalili a spravili si pohodové raňajky. O 8.00 vyrážame ďalej po červenom hrebeni. Prebehli sme priesmyk Nad Nedašovou Lhotou, kde sme spravili pár dokumentačných záberov. Potom sa striedajú mokré trávnaté chodníky, blatné cestičky a kamenisté stupáky. Pod Vysočkou sa dotýkame hranice a priamo po nej sa túlame skoro 4 kilometre. Je stále hmla a po včerajšom úpeku nám nevadí ani chlad na tele a ani vlhko vo topánkach. Pri smerovníku Pod Okršliskem sa pre zmenu dostávame viac na slovenskú stranu. Prichádzame ku kaplnke Brezová pod Bielym vrchom a odtiaľ sa stáčame späť k hranici. Postupne schádzame do hraničného údolia Sidonie. Potom sa prepletáme 5 km asfaltkou okolo domčekov, roztrúsených popri ceste. Máme toho aj pomaly dosť. Premočené topánky nám na pohode nepridávajú. Zhruba v polovici asfaltky chytám signál a tak avizujem strýkovi náš príchod. Pár minút po príchode do Vlárskeho priesmyku prichádza aj naše auto. Je 13.00 hod. Zhadzujeme ťažké okovy našich vibrám a slastne si hovieme v sandáloch. Som maximálne spokojný a dúfam, že pokračovanie bude omnoho skôr ako posledne. Horám zdar!
