Akcia 36 – Kysucké Beskydy – Veľká Rača – Kykula

20.09.2014 Sobota​ – Kysucké Beskydy – Veľká Rača (1236 m n. m.)

​Po dvoch týždňoch je počasie stále takmer letné. Predpoveď je síce brutálna, ale to nie je ani prvý a ani posledný raz. Rozhodnutie padlo už dávno a tak v sobotu o 9.30 stojíme pred obchodíkom v Podrycierovej a chalani si vychutnávajú rannú Plzeň. Doviezol nás tu Robo Šustek, Ivkin švagor z Krásna nad Kysucou. Dopredu som ho požiadal o výpomoc a tak sa vybral, spolu s dcérkou Alžbetkou, nám urobiť pánskeho kočiša. Ráno po ceste z Martina sme ho odchytili pri odbočke na Oščadnicu a spolu, v rannom daždi sa presunuli do Zvardona. Je to prechod Skalité – Zwardoň a tu sme nechali prenocovať môjho Svena do druhého dňa.

Odtiaľ nás previezol do miesta cieľa poslednej a miesta štartu dnešnej predposlednej etapy projektu Okolo Slovenska. Dnes vyrážame v zložení ja, Lenka, Miro a Peťo Kričko. V momente ako sme vystúpili, tak padli posledné kvapky a po celé dva dni nás sprevádzalo síce zamračené ale teplé a vlhké počasie. Rozlúčili sme sa a stúpame pár metrov k Šudovcom. Odtiaľ sa napájame na už známu zelenú značku do sedla Príslop. Taktiež chodníky sú v prevažnej miere plné blata a vody. Zo sedla sa štveráme na Rycierovu horu. Výstup bol ľahší ako som očakával. Miro s Peťom sú pred nami a tak ich dobiehame na schronisku pod Rycierovou. Tu si dávame obednú prestávku a k nej typickú poľskú, kyslú polievka. Je fakt kyslá, prehnali to s octom. Grgá sa mi po nej ešte dve hodiny. Na chate odznak, magnetka a šviháme späť na Rycierovu horu. Z nej ďalej pokračujeme hraničným hrebeň po modrej značke. Miro nemá dnes dobrý deň. ide sa mu ťažko a čím ďalej kráčal, tým to bolo horšie. Takú brutálnu krízu som ešte u neho nezažil. Vyštverali sme sa na Kikulu a výhľady samozrejme kvôli zamračenému a hmlistému počasiu nehrozia. S hraničným hrebeňom sa neustále stretá červená, poľská značka, ktorá je omnoho viac tolerantnejšia. Po hrebeni ide len v miernych úsekoch a všetky prevýšenia prakticky obchádza. Schádzame do tiahleho sedla s názvom Zrubitá. Tu čakáme na Mira a navrhujem relaxačnú prestávku spojenú s neskorým obedom alebo skorým olovrantom. Potom kráčame ďalej. Ideme už len po červenej, lebo modrá, spolu s chodníkom, sa vytráca už naozaj reálne. Tak obchádzame kótu Orol a v sedle pod Orlom sa opakuje tá istá situácia. S týmto hraničným chodníkom sme mali problém aj pre 24 rokmi, keď som tu naposledy išiel a tak teraz sa držíme poľskej červenej. Obchádzame Malú Raču a počasie sa dostáva do fázy, že miestami nás aj slnko prehrieva. Postupne sme sa dostali na vrchol Veľkej Rače. Tu sa fotíme a schádzame na poľskú chatu, kde máme rezerváciu. Miro ide rovno k chate. Je totálne vypľutý. Ubytovanie sa prebehlo pomerne rýchlo. Vyfasovali sme izbu po 28 Zl /7 €/na osobu, čo je veľmi slušná cena. Na izbe máme aj WC so sprchou, čo je v týchto podmienkach luxus nadovšetko. Večer sme posedeli s Bolkovicou a pár minút po 20.00 sa zaklaplo okienko na bufete. Odchádzame do hajan.

 

21.09.2014 Nedeľa​ – Kykula (1087 m n. m.)

​Ráno vstávame tak ako vstávame. Ostatní sa sťažovali, že som vydával celú noc zvláštne pazvuky. Som totiž riadne prechorený a nedoliečený ešte z minulosti. Zle sa mi dýcha a tak tie zvuky sú na mieste. Pripravili sme sa opäť tak, že o ôsmej stojíme pred bufetovým okienkom na prvom mieste. Dávame klasické miešané vajcia a kúsok koláča na záver. Vychádzame pred chatu, upravujeme si výstroj a pár minút po 8.30 vyrážame. Všade panuje hmla. V noci pršalo a tak vody a blata opäť pribudlo. Ešte chvíľka na vrchole Veľkej Rače a keďže modrá značka už prakticky neexistuje, pokračujeme takmer celý deň po poľskej červenej. Nasleduje zostup cez Úplaz a obchádzka Veľkého Príslopu. Zdá sa, že Miro je vo svojej koži, lebo už po ňom niet ani chýru. Uvidíme ho až na záver. Tesne pre jedenástou vychádzame na Kykulu, kde nás čaká Peťo. Krátka pauza a tu nás na pár minút zasiahla jemná dažďová spŕška. Na tie hrozivé predpovede pred víkendom sme čakali niečo horšie. Toto bolo absolútne do pohody. Schádzame cez Vreščovský Beskyd do Vreščovského sedla. Tu opäť krátka pauza, počas ktorej si uvedomujeme mierne ochladenie. Po pauze mierne húpanie cez hraničné lazy s prestávkou na čaj v Chatke Skalanka. Z chaty lesík a za desať minút asfaltka vedúca už do Zvardonu. Tam sa v závere hranica odpája a ide miernou divočinou. Tu sme na chvíľu zakufrovali a tak sme sa radšej vrátili. Potom prechádzame ponad železnicu a po modrej značke sa dostávame nad budovy nefunkčného hraničného priechodu. Schádzame dolu k nemu a tu už na nás čaká Miro. Prezúvame sa do suchej obuvi a pri presune po hlavnej ceste sa ešte na chvíľu zastavujeme v mieste, kde ju fyzicky pretína hranica. Potom hajdemo domov a za necelý mesiac do finálnej etapy.



Nie je možné pridávať komentáre.