Akcia 28 – Vysoké Tatry – Hrubý štít

10.06.2014 Utorok – Vysoké Tatry – Hrubý štít (2172 m n. m.)

Prešlo takmer 10 mesiacov a snehové podmienky v Tatrách nám dovolili naštartovať pokračovanie akcie Okolo Slovenska po štátnej hranici. S Jančim sme sa o tom rozprávali už niekoľko týždňov a keďže v týchto dňoch udreli tropické horúčavy, usúdili sme, že je najvyšší čas. Teda ja som túto akciu spískal prakticky zo dňa na deň. Ráno o piatej nakladám najprv Mira Kardoša v Záturčí a potom Jana Šparca v Hornom Záturčí a vyrážame.

 

Cesta ubehla slušne s malými zastávkami na fotenie, keď sme prechádzali okolo Tatier. Podľa všetkého dnes ideme na tejto akcii posledný krát z Poľskej strany Tatier. Prešmykli sme sa cez Lysú poľanu na záchytné parkovisko pred Morským okom. Je štvrť na osem a my dupkáme pri konskom povoze. Pýtame sa chlapíka, či pôjde skôr. Povedal, že nie, kým sa nenazbiera aspoň 12 osôb. Potom nám poradil, že môže zavolať nejakého miestneho vodiča, ktorý nás za tú istú cenu /150 Zl pre troch/ vyvezie hore. Ide nám aj o čas a aj o to, že zabíjať sa po asfalte vyše dvoch hodín nemáme najmenšiu chuť. Prikývli sme a o pár minút nám ide oproti stará, otlčená Audina. Je nám to jedno, že za jazdy musíme mať spustené okna, lebo výfukové plyny idú sčasti cez kabínu. Podstatné je to, že o trištvrte na osem nás vysádza pár metrov pod Morským okom. Miro je tu prvý raz a tak sa chvíľu kochá. Tesne po ôsmej vyrážame od Morského oka po žltej značke v smere Szpiglasowa Przelecz. Počasie je podľa predpovede fantastické a tak sa krémujeme, šatkujeme a okuliarujeme. Postupne sme sa prepracovali až na začiatok Doliny za Mnichem. Tu je odbočka do sedla Wrota Chalubiňskiego. Dole sme si nechali ruksaky a iba naľahko /ja s foťákom a cepínom/ sme si vybehli na náš /tohto roku/ prvý dotyk s hranicou. V závere sme sa museli vysporiadať so strmou snehovou muldou. Pár fotiek a potom sa otáčame späť k svojim veciam na odbočke. Odtiaľ pokračujeme po žltej značke na Szpiglasowu Przelecz. Tu opäť trošku zaostávam, no v sedle ma chalani čakajú. Potom spolu vyliezame na Szpiglasowy Wierch alebo po našom Hrubý štít. Chvíľka pauzy, fotenie, vrcholové pivo a vraciame sa späť do sedla. Odtiaľ schádzame ďalej po žltej značke Szpiglasowe Perci až na modrú značku, ktorá nás uťahaných doviedla až k Schronisku w Dolinie Pieciu Stawów Polskich. Tu si dávame poobednú pauzu, jedlo a každý po dve piva. To nás pookrialo a tak dole schádzame po zelenej cez vodopády Siklawa. Sú nádherné. Potom už len zjazd Dolinou Roztoki až na asfaltku od Morského oka. Po asfalte je to ešte nejakú trištvrte hodinu až na parkovisku ku autu. Je pár minút po 16.00 a my prichádzame ku autu. Túra výborná, tohto roku prvá svojho druhu.



Nie je možné pridávať komentáre.