Akcia 26 – Vysoké Tatry – Rysy

24.08.2013 Sobota – Vysoké Tatry – Rysy

Po dvoch mesiacoch „relaxovania“, keď sme si relatívne doliečili hlavne kolená, nastal čas na ďalšiu etapu OS tak, ako sme to naplánovali. Ráno o pol štvrtej beriem zo Záturčia Jančiho Šparca a Mira Kardoša. V Sučanoch tankujeme najlacnejší benzín v okolí a potom už pokračujeme na východ. V Tatranskej Štrbe nechávame Svena pri železničnej stanici a vybiehame na hlavnú cestu. Odtiaľto nám ide 5.05 diaľkový autobus do Popradu. Trošku mešká a tak v Poprade miesto 5.20 sme neskoršie. Tu nás už čaká Dušan Reiser. Je to starý horal a obetavec. Zo Sniny mal zlé spoje a tak sa v Poprade krúti už od včera. Noc strávil v spacáku na stanici. Zvítame sa a po chvíli ide autobus 5.40 do Lysej poľany.

Je to miestny spoj, ktorý stojí pri každom druhom dome. V autobuse je chladno a tak som sa na sedačke zastabilizoval a po chvíli preladil do hladiny alfa. Prebral som v Ždiari a o siedmej sme v Lysej poľane. V miestnom bufete sme dali čaj, niektorí aj rannú borovičku a tesne pred pol ôsmou vyrážame. Úvodné foto pri kameni a už kráčame po modrej značke hore Bielovodskou dolinou. Počasie vyzerá sľubne a tak v podstate fádny výstup hore dolinou na chvíľu preruší len pohľad na jelenicu. Tá sa pasie ako kravka na druhej strane potoka a keď sme si ju riadne pofotili, spokojne odkráčala do lesa. O pol desiatej sme v horolezeckom táborisku Poľana pod Vysokou vo výške 1 300 m. Doteraz sme pozvoľna nabrali 330 výškových metrov a pred nami je ešte ďalších 1 200 m. Chvíľka pauzy a odteraz sme mimo značky až do sedla Váha. Púšťame sa po starom chodníku, ktorý už oddávna naši predkovia používali ako prechod do Mengusovskej doliny. Je to drsný chodník, ale v našom prípade, keďže ideme okolo Slovenska po hranici, najprirodzenejšie riešenie ako sa dostať na Rysy čo najbližšie popri hranici. Chvíľu ideme polo pralesom a potom to začína. Brutálne strmý nástup, ktorý nás za 35 minút doslova vyhodil o ďalších 300 m. Chodník je zatiaľ vo výbornom stave. Ocitáme sa v Ťažkej doline pri Ťažkom plese. Nádherná scenéria tejto doliny nás uchvacuje. Chodník sa vinie pomedzi husté čučoriediská, ktoré sú obťažkané práve dozretými čučoriedkami. Popri stúpaní sa aj popasieme. Už miernejším stúpaním prekonávame ďalších 150 m k Zmrzlému plesu. Povesť neklamala. Pleso síce nie je zamrznuté, ale v jeho okolí sú ešte stále hrubé platne snehu, ktoré sa tento rok už isto neroztopia. Chvíľa oddychu a z ľavej strany Zmrzlého plesa sa púšťame po ešte stále zreteľnom chodníku ďalej. Ten nás vedie cez malé snehové pole do ostrého nástupu. Odteraz končí sranda a nastáva tvrdý boj o každý meter. Čaká nás takmer 600 výškových metrov v ťažkom a strmom suťovisku. Je 10.55. Väčšinou sa orientujeme podľa kamenných mužíkov. Miestami sa vynára ledva poznateľný chodník z kamenistého svahu, strmo padajúceho k Zmrlému plesu. Pôda a kamene nám neustále utekajú pod nohami. Sme zahalení v hmle, no mám zapnutú GPS-ku a tá nám určuje smer. Po prekonaní mixovaného terénu sme sa nakoniec úspešne prebojovali na záverečný úsek, ktorý je paradoxne najľahší a to sa už v hmle črtá sedlo Váha. Konečne máme za sebou najťažší úsek, ktorý nás stál veľa energie. V sedle Váha sme o 12.55. Odfúkli sme a vrátili sa do inej reality. Chodník je plný ceprov, ktorí sa jednotlivo a aj po skupinkách premávajú na Rysy a späť. Stúpame na najvyšší vrchol našej anabázy Okolo Slovenska. Chalani sú stále vpredu. Ja s mojím „útlym“ telom permanentne zaostávam, no už sa nad tým ani nepozastavujeme. A kvôli tomuto som vystúpil najprv na stredný vrchol Rysov, ktorý je najvyšší/2 503 m/. V tej záľahe ľudí som chalanov nenašiel a tak som prešiel na hraničný vrchol vo výške 2 499, ktorý je pre nás smerodatný a tu som ich objavil. Potom nastal proces, keď sme museli doslova vymáknuť moment, aby sme sa mohli odfotiť na tomto vrchole. Keďže je to najvyšší vrchol Poľska, odháňame z neho záľahy Poliakov ako muchy z …… Po odfotení sme trošku zajedli a schádzame na Chatu pod Rysmi. Dušan ešte, ako vždy, ide preskúmať hraničný hrebeň v smere na západ. V chate som si dal pivo a chalani borovičku. Dojedli sme to, čo sme nestihli na Rysoch a pomaly schádzame dolu okolo Žabích plies do Mengusovskej doliny. Tatranský skalnatý terén nám dáva zaberať. Cestou sa mi chlapci strácajú. Dobieham ich s 15 minútovou stratou až na Popradskom plese. Dopil som im pivo a po červenej prechádzame k Štrbskému plesu. Tu sme chytili na poslednú chvíľu zubačku 17.52, ktorá nás premiestnila späť do Tatranskej Štrby. Všetko nám klape, lebo Dušanovi ide za pár minút rýchlik na východ a my môžeme spokojní sadnúť do Svena a vybrať sa opačne domov na západ. Dnešný plán sme splnili do bodky a čoskoro budeme pokračovať ďalej.



Nie je možné pridávať komentáre.