Poľsko

Poľsko – Tatry – Rysy

02.08.2009 Nedeľa

Pred týždňom Ukrajina, dnes Poľsko. Takto to vypálilo a takto to je. Ráno o 4.00 odchádzame z Martina ja, Jožko Puškár a Igor Kostolný na  mojom Svenovi. Mierne sa poflakujeme a po káve na benzínke sa ešte zastavujeme v blízkosti Tatier. Vlastne ich obchádzame z prava a fotky  Tatier a zvlášť Belianských sú v prvých lúčoch vychádzajúceho slnka celkom slušné. Prebehnúc cez Ždiar sa dostávame na bývalý prechod Lysá  Poľana.
Dnes ani nevieme a už sme v Poľsku a prášime popri potoku Bialka. Za pár minút sme na parkovisku, kde musíme nechať auto. Odtiaľ funguje  nezvyčajná doprava. Koníky s vozmi. Rozhodneme sa, že minimálne kvôli zážitku to vyskúšame. Pár minút postávame, kým sa nás nazbiera 15. To  je totiž podmienený počet pasažierov na odchod. Presne o siedmej odchádzame plní očakávania. Jožko sedí koňovi pri riti a tvári sa skrúšene.  Je to koníkova prvá jazda, tak sa uvoľňuje a popŕda si. Hodinu, toľko trvá cesta, sme zahalení v permanentnom smradovom oblaku. Keď sme si na  to zvykli, tak bol koniec.

Vystupujeme v Doline Rybiego Potoku pri stredisku Wlosienica. Odtiaľ už pešo až k Morskiemu Oku. Otvárajú sa nám nádherné scenérie a  nádherné počasie tiež. Na chvíľočku sa zastavujeme pri Schronisku a potom pokračujeme po červenej po ľavej strane plesa. Na druhom konci už  začínajú prvé stúpaky. Čaká nás celkové prevýšenie cez 1 200 m. Vyhupneme sa k Czarnemu Stavu pod Rysami a úžasné scenérie pokračujú. Zase  obchádzame pleso a pritom prechádzame aj jedno snehové pole. Potom už len otrocké  a tvrdé stúpanie. Je to kurva riadna zaberačka. Strmý  hrebeň sa dvíha ako do neba a v závere je ovešaný reťazami.

Po tri a pol hodine sme na vrchole Rysov, najvyššom bode Poľska. Naposledy som tu bol pred necelými sedemnástimi rokmi. Úprimne, som už  starší a moja kondička vďaka mojej váhe je v týchto podmienkach biedna. No prekonávam sa a zatiaľ to zvládam. Nádherné výhľady a záľahu ľudí  na vrchole zvládame pomerne dobre. Potom sa vraciame pár metrov späť a dopĺňame kalórie. Mne moc nechutí a tak sa pomaly spúšťam dole.  Chalani ma aj tak dobehnú. Schádzam opatrne. Zostup je strmý a nebezpečný a hlavne nekonečný. Nakoniec sa došmatláme k plesám.
Tesne pred nimi som sa šmykol a zase som si narazil ľavé zápästie. No proste mám smolu. Jožko ako vždy beží vpredu a ja s Igorom cupkáme za  ním. Prejdúc okolo Czarného stavu sme sa jeden druhému stratili. Pri Morskom Oku sa púšťam späť druhou stranou a tým som obišiel celé pleso.  Pri Schronisku sme sa všetci traja takmer na sekundu zišli. Je tu taká záľaha ľudí, že nasleduje rýchle občerstvenie a pokračujeme ďalej.
Kone sme už vynechali a dupeme po asfalte až ku autu. Pred štvrtou sme pri aute a máme toho už naozaj dosť. Potom posledné občerstvenie,  nákup pohľadníc a vraciame sa domov. Späť je to strastiplná cesta. Vrcholí totiž dovolenková sezóna a dopravné zápchy nás prenasledujú celú  cestu až domov. Túra perfektná a správne adrenalínová……

Nie je možné pridávať komentáre.